Veľká noc

Počas Veľkého pôstu sme sa už od 12. februára pripravovali na najväčšie kresťanské sviatky, Veľkú noc. Špeciálne sme sa stretávali na liturgiách vopred posvätených darov a liturgiách sv. Bazila Veľkého v nedeľu.

Pôstne obdobie vyvrcholilo počas Veľkého týždňa. Na Veľký štvrtok sme sa stretli podvečer pri Strasiach Ježiša Krista. Čítaním dvanástich evanjelií pripomenuli jeho posledné hodiny pred smrťou na kríži. Vtedy sa aj posledný krát zvonilo, laná na zvonenie sa zviazali. Na Veľký piatok sme sa spoločne pomodlili večiereň. Počas nej bola plaščenica, ikona mŕtveho Krista na plátne, uložená do hrobu. Po oficiálnych obradoch mal každý možnosť navštíviť chrám a v tichosti sa modliť a rozjímať nad utrpením Pána Ježiša.

Počas Veľkej soboty, na liturgii s večierňou, kňaz už v svetlých rúchach čítal evanjelium o prázdnom hrobe, prvý náznak Kristovho zmŕtvychvstania. Skutočne prázdny hrob sme však objavili až v nedeľu Paschy skoro ráno pri utierni vzkriesenia, kde sa opäť rozozvučali zvony a po prvý krát zaznel slávnostný hymnus: “Kristus slávne vstal zmŕtvych, smrťou smrť premohol a tým, čo sú v hroboch, život daroval.” Po liturgii sv. Jána Zlatoústeho boli posvätené košíky tradične plné chutného jedla.

Tú najsviatočnejšiu časť Veľkej noci sme ukončili na Svetlý pondelok, keď sme po sv. liturigii obchádzali chrám. Okrem radostného spevu zazneli aj štyri radostné zvesti, evanjeliá, o Kristovom zmŕtvychvstaní, symbolicky ohlásené na všetky svetové strany.

Náš život sa síce vráti do všedných koľají, máme však túžbu zachovať si radosť z Kristovho vzkriesenia vo svojich srdciach ešte dlho. Všetky obrady slúžili práve na to, aby sme sa ešte viac priblížili k Pánu Bohu.

Fotografie: Vladimír Alexa, Matej Bartoš